O SRBSKU

5. júna 2006 došlo k definitivnem rozpadu štátu Srbsko-Čierna hora. Keď spomenieme i na bývalú Juhosláviu, vidíme, že samostatné Srbsko nemá dlhú históriu. S menami štátu sa spája neschválne preslávený štátnik Slobodan Miloševič, ktorý prelial krv mnohých bezbranných ľudí. Hlavné mesto Belehrad zase evokuje postavu následníka rakúsko-uhorského trónu Ferdinanda d´Este, na neho bol v uliciach metropole spáchaný úspešný atentát, čo odštartovalo prvú svetovú vojnu. I cez početné historické zvraty si Srby uchovali úsmev na tvári a s vľúdnosťou vítajú zahraničných turistov.

Krajina sa otriasla z posledných nepokojov. Mladí ľudia rychlo zapadli do atmosféry ovplyvnenou západnou módou. Na ulicu vystupujú dokonale zladení a upravení. Staršia generácia naďalej pestuje tradičné zvyklosti. Kontrast sa prejavuje v krajinném ráze. Moderné veľkomestá sa vo vývoji priblížia ostatným európskym velikánom, ale v okolitej prírode stále dominuje kultúra zapadlých pravoslávnych kostolov a kláštorov, starých rímskych ruín predovšetkým v nálezisku Viminacijum a vzácnych archeologických nálezisk. Všetko obklopuje nespútaná príroda s množstvom jazierok, termálnych prameňov a krasových útvarov. Dva národné parky, Tara a Fruška Gora, skrývajú bohatstvom chránené generácie.