Vo štvrtok oslavujeme deň pamiatok. Aké menej známe európske miesta zapísané do zoznamu UNESCO by ste nemali tento rok minúť?

Bratislava 17. apríla 2019

Na štvrtok 18. apríla pripadá Medzinárodný deň pamiatok a sídiel. Organizácia UNESCO, ktorá okrem iného stráži aj kultúrne dedičstvo našej planéty, ho vyhlásila v roku 1982, teda už pred 37 rokmi. Známe pamiatky Európy zo svetového zoznamu, napríklad kutnohorský chrám svätej Barbory, talianske Benátky alebo londýnsky Tower, už máte iste v malíčku. Čo by ste tento rok povedali na skryté a menej známe, ale popritom čarovné významné miesta? Nájdete ich v Turecku, Fínsku, Poľsku alebo neďaleko Sicílie.

Turecko: Západ slnka na hore Nemrut

Dvojtisícová hora Nemrut je zaujímavým cieľom pre cestovateľov, ktorých zaujíma dávna história. Na vrchole hory sú totiž mohutné terasy, chrám aj hrobka kráľa Antiocha I. ešte z biblického obdobia. Vtedajší vládca kráľovstva tu nechal vybudovať pohrebnú mohylu ako poctu bohom, preto ju dopĺňali obrovské sochy levov, orlov a tiež gréckych, arménskych a iránskych bohov. Zaujímavosťou je, že všetky tieto artefakty boli objavené až v 19. storočí. Turecké posvätné miesto si môžete prezrieť. Aj keď výstup naň nie je spojený so žiadnymi obmedzeniami, domáci i turisti dodržujú jeden zaujímavý rituál – absolvujú ho len pri východe alebo západe slnka. Najčastejším východiskovým miestom je asi 75 kilometrov vzdialené mesto Kahta ležiace v provincii Adıyaman. Odtiaľ sa dostanete autom či minibusom na parkovisko pod vrcholom, poslednú časť cesty musíte prejsť peši po dláždenej ceste. Najlepšie je prísť podvečer, keď sa otvára nádherný výhľad na okolitú scenériu pohoria Taurus v žiari zapadajúceho slnka. V priebehu dňa pred výstupom môžete obdivovať rovnomenný národný park, ktorý sa rozkladá pod vrcholom.

Fínsko: Piknik pri pevnosti Suomenlinna

Určite poznáte Helsinki, hlavné mesto severskej krajiny. Počuli ste však už o pevnosti Suomenlinna? Táto námorná obranná pevnosť, ktorá sa rozkladá na ôsmich dodnes obývaných ostrovoch, má štatút predmestia Helsínk. Z hlavného mesta sa sem dostanete loďou asi za 15 minút. „Vzhľadom na pomerne dobrú prístupnosť z fínskej metropoly je pevnosť veľmi obľúbeným cieľom jednodňových výletov mnohých turistov. Nájdu tu niekoľko múzeí, z ktorých niektoré sú aj vo voľnej prírode. Pozemky okolo pevnosti slúžia ako populárne miesto na piknik. Veľa umelcov tam má štúdiá a galérie,“ predstavuje rozmanitú ponuku neznámej pamiatky zo zoznamu UNESCO Andrea Řezníčková z cestovnej agentúry Invia. Veľmi významná pevnosť, v minulosti nazývaná Gibraltár severu, bola postavená v roku 1748. Spája sa s ňou niekoľko dôležitých historických udalostí krajiny, najmä obsadenie Rusmi v roku 1808. Z ôsmich ostrovov je päť spojených mostmi, ďalšie sú prístupné loďkami. Celková plocha ostrovov je 0,8 km² a obýva ich asi 850 obyvateľov. „Zaujímavosťou je, že každý večer sa medzi 17. a 18. hodinou v hlavnom prístavisku schádzajú ľudia, aby zamávali trajektom prechádzajúcim úzkou úžinou. Táto scenéria poteší hlavne deti,“ dopĺňa Řezníčková.

Poľsko: Najkrajšia európska soľná baňa Wieliczka

Nemusíme chodiť ďaleko, aby sme si mohli užiť nádheru najkrajšej soľnej bane, akú náš kontinent ponúka. Nájdeme ho asi 15 kilometrov od Krakova. Táto poľská perla je na Zozname svetového dedičstva UNESCO zapísaná od roku 1978 a mapuje ťažbu soli od stredoveku až po súčasnosť. Prehliadka bane trvá asi 2,5 hodiny, začína zostupom po 380 drevených schodoch, ktoré sa zdajú byť nekonečné. Nemusíte sa však báť, hore vás už vyvezie výťah. Celková dĺžka chodieb je vyše 300 kilometrov, sprístupnené sú však asi iba dve percentá z nich. Teplota v baniach je medzi 14 a 16 °C. Po ceste si môžete prezrieť techniku, pomocou ktorej sa soľ v minulosti ťažila, postavy baníkov pri práci, drevené konštrukcie, kaplnku, jazierka so soľankou či zdobené sály. Pozoruhodné je, že v podzemí kedysi pracovali aj kone. Asi najkrajšou a aj najväčšou sálou v sprístupnenej časti bane je kaplnka svätej Kingy, ktorá sa nachádza v hĺbke 101 metrov pod zemou. Okrem nádherných lustrov tu môžete vidieť sochy a reliéfy vytesané do stien, okrem iného vlys Poslednej večere podľa obrazu Leonarda da Vinci. V niektorých sálach sa dnes dokonca usporadúvajú koncerty a svadby.

Španielsko: Domy v Cuenca, ktoré visia nad priepasťou

V španielskej oblasti Kastília – La Mancha, asi 165 kilometrov na východ od Madridu, sa nachádza Cuenca, jedno z najkrajších stredovekých miest. Má veľmi špecifickú architektúru – na strmých skalách tu „visia“ domy. V miestnom jazyku sa nazývajú casas colgadas – visiace, alebo zavesené, domy. „Unikátne domy postavené na úplnom okraji priepasti sú najnavštevovanejšou mestskou pamiatkou. Z diaľky vyzerajú, akoby sa vznášali vo vzduchu. V meste sa už zachovali iba tri takéto stavby. Dostanete sa k nim ulicou Calle Obispo Valler, najkrajší pohľad na toto pozoruhodné architektonické dielo je z mosta svätého Pavla, ktorý spája brehy miestneho kaňonu. Nemenej pôvabný pohľad sa vám naskytne z vyhliadky pri hradbách Barrio del Castillo na úpätí kopca Cerro de San Cristóbal či od bývalého kláštora svätého Pavla, v ktorom je dnes luxusný hotel,“ radí Řezníčková z Invia.sk. V okolí mesta Cuenca určite stojí za návštevu aj vápencové pohorie Serranía de Cuenca. Hory nie sú vysoké, oblasť je zaujímavá najmä pre veľkolepé a často až bizarné skalné útvary, veľa roklín a úžin, vodopádov aj strmých útesov.

Taliansko: Vulcano a ďalšie Liparské ostrovy

Liparské (alebo aj Eolské) sopečné súostrovie sa skladá zo siedmich ostrovov roztrúsených v Tyrhénskom mori pozdĺž severného pobrežia Sicílie. Všetky sú zapísané na zozname UNESCO. Celá oblasť oplýva krásou po celý rok. Pozornosť si zaslúži najmä najjužnejší z ostrovov – Vulcano. Nielenže dal meno celému vednému odboru, vulkanológii, ale vďaka bahennému jazierku a slávnej čiernej pláži na Porto di Ponente je aj najatraktívnejšou časťou Liparských ostrovov. Vďaka vulkanickej aktivite bol ostrov Vulcano v staroveku považovaný za dielňu boha Hefaista, aj za vstupnú bránu do podsvetia. Súčasná vulkanická aktivita spiacej sopky pod Vulcanom sa obmedzila už „len“ na solfatáry – pukliny s unikajúcou sírnou parou, sírnaté močaristé jazierka a bublajúce bahno, ktoré má vynikajúce liečebné účinky. Výstup na hlavný sopečný vrchol trvá asi 2,5 hodiny, na nižší, severne položený vrchol Vulcanello – približne hodinu. Výhľady z oboch však stoja zato. Poznávacím znamením ostrova je charakteristický zápach sírnych plynov, ktoré možno budete cítiť ešte niekoľko dní po návšteve všade okolo vás.

Publikované: 17.04.2019