Popis

Nórske mesto Trondheim najskôr všetci poznali pod pôvodným menom Nidaros. Trondheim leží na západnom pobreží Škandinávskeho poloostrova v ústí rieky Nidelva. Podľa mesta bol nazvaný 150 kilometrov dlhý fjord – Trondheimsfjorden. S počtom obyvateľov necelých 170 000 a s rozlohou 341 kilometrov štvorcových sa Trondheim radí na tretiu priečku najväčších miest Nórska. Priemerná ročná teplota dosahuje 9oC. Dĺžka slnečného svitu sa radikálne líši od našich podmienok. V decembri slnko vychádza okolo 10. hodiny rannej a zapadá už o 14.30. Letné noci naopak pripomínajú život cez deň.

Základný kameň Trondheimu položil v roku 997 Olaf Tryggvasson, ktorý tým postavil hlavný dvorec svojej ríše. V Nidarne, kráľovskom sídle, postavil Olaf I. kostol zasvätený svätému Klimentovi. Jeho nástupca, Olaf II. ustanovil kresťanstvo ako jediné náboženstvo v kráľovstve. Presunutie moci sa ale nepáčilo bohatému obyvateľstvu, vyhlásili sedliacku vojnu a Olaf II., porazený, v rozhodujúcej bitke padol. Paradoxom zostáva, že bol v roku 1035 Olaf II. prehlsený za svätého, jeho pozostatky boli pochované v kostole svätého Klimenta a vtedajší Nidarn sa stal pútnym miestom, náboženským centrom, aj napriek nevôli sedliakov. Už v roku 1153 sa stal Nidarn sídlom arcibiskupov a jeho infraštruktúra sa významne rozrástla. Reformáciou z roku 1536 klesol duchovný aj obchodný význam mesta a Nidarn bol premenovaný na Trondheim. S novou vládou prišiel aj nový rozkvet. Trondheim exportoval tresky, slede, drevo a meď. V roku 1681 zničil celé mesto požiar. Novej výstavby sa ujal architekt generál de Cicignon, medzi ktorého prácu patrí hlavná trieda Munkegate alebo štvrť Bakklandet. V roku 1800 vynikali obchodné aktivity Trondheimu nad ostatné mestá. Vyrastali nové obchodné dvorce a obyvateľstvo z vidieka sa sťahovalo za prácou do Trondheimu. S industrializáciou prišla aj železnica a nový prístav a v roku 1969 dovŕšila rozvoj univerzita.

Trondheim vyniká niekoľkými pamätihodnosťami. Mohutný Nidaroský dóm je najväčší gotický chrám v Škandinávii. Meria 102 metrov a po storočia v ňom prebiehali korunovácie nórskych kráľov. Arcibiskupský palác, najstaršia severská svetská stavba, slúži čiastočne ako múzeum. Z roku 1180 sa zachoval unikátna rytierska sála. Na triede Munkegate sa nachádza snemovňa z 50. rokov s keramickými reliéfmi zobrazujúcimi dejiny mesta. Oproti nej stojí umeleckopriemyslové múzeum s expozíciami nábytku, šperkov, krojov a ľudových predmetov. Na trhovisko Torget hladí z 20 metrov vysokého stĺpu socha zakladateľa Olafa Tryggvassona. V severnej časti mesta stojí palác Stiftgården z roku 1770. Rokoková stavba patrí k najstarším dreveným sídlam v Škandinávii.