Kosovo patrí k niekoľkým málo štátom nepohlteným turistickým ruchom. Zatiaľ je to krajina pre cestovateľov a dobrodruhov, hoci už sem prenikajú cestovné kancelárie s prvými poznávacími zájazdmi. O územie na Balkánskom polostrove sa vedú spory už od roku 2008, kedy Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska. To ju však stále považuje za svoju autonómnu provinciu.

Kosovo susedí s Macedónskom, Albánskom, Čiernou Horou a Srbskom. Nemá žiadny prístup k moru.

Väčšinu územia pokrývajú vysoké hory a zalesnené kopce - pravý raj pre turistov a horolezcov. Najvyššia hora Deravica meria 2656 metrov. Priezračne čisté jazerá zvádzajú k príjemnému ochladeniu za teplých letných dní. Jediným národným parkom je Šar Planina zasahujúci aj do Albánska a Macedónska. Sem mieria prví turisti a lyžiari.

V Kosove žijú asi 2 milióny obyvateľov. Väčšina z nich sa sústreďuje v hlavnom meste Priština. 90% obyvateľov sú Albánci, 7% kosovskí Srbi a zvyšné 3% pripadajú na národnostné menšiny. V Kosove sa platí eurami. Vďaka prítomnosti amerických vojakov sa dobre dohovoríte anglicky aj s miestnymi. Úradným jazykom je albánčina a srbčina.

Cestovné kancelárie objavujú v posledných rokoch krásu Kosova. Príroda podobná Chorvátskemu vnútrozemiu s rozostavanými domami a prvými väčšími obchodnými centrami má svoje čaro. Priština vybudovala medzinárodné letisko. Nad zástavbou vystupujú mešity s krásnou mozaikovou výzdobou.

Najväčší z nich postavil sultán Mehmed II. v roku 1460. K architektonickým pamiatkam patrí aj budova Parlamentu, mešita Carshi, mešita Jasari Paša, Sultánova mešita, kostol svätého Mikuláša (jediný aktívny pravoslávny kostol v Prištine), Hodinová veža, pamätník New Born, Národná univerzitná knižnica a Kopec mučeníkov.

Históriu a kultúru krajiny vám priblíži Etnologické múzeum a Kosovské múzeum. K ďalším turisticky atraktívnym mestám sa radí Prizren, Mitrovice, Gjakove, Ferizaj, Gjilan a Peje.