Miestna kuchyňa

Nevľúdne islandské počasie a drsný ráz krajiny sa v histórii premietli taktiež do prípravy a uchovávania potravy. Postupom času si Islanďania osvojili mnohé techniky konzervovania jedla, a to do takej miery, že dnes sú mnohé z nich považované za miestne delikatesy. Asi najbežnejšími surovinami miestnej kuchyne sú ryby a jahňacie, keďže práve ovcí a rýb je a vždy bolo na Islande najviac. Nie každý pokrm si však (predovšetkým v dnešnej dobe) vyslúžil všeobecného obľúbenia. Naopak je možné, že na ochutnanie niektorých tamojších špecialít bude potrebná aj trocha odvahy. Napriek tomu by však bola škoda nedať typickým islandským jedlám šancu a ochutnať ich. Prevažná väčšina miestnej stravy sa však výrazne podobá na tú európsku, a nie je tak problém si tu pochutnať na najrôznejších špecialitách. V reštauráciách je však nutné rátať s tým, že v porovnaní so slovenskými pomermi vás bude stáť takáto večera oveľa viac – približne 2000 ISK, čo v prepočte vychádza približne 30€ na osobu. Našťastie nie je v islandských reštauráciách zvykom dávať prepitné, takže aspoň na ňom sa dá trocha ušetriť.

Medzi tradičné pokrmy na Islande patrí:

Skyr: mliečny výrobok podobný jogurtu alebo tvarohovému syru, ktorý údajne nemá nikde na svete obdoby. Svoju obľubu si vyslúžil nie len výbornou chuťou, ale aj svojimi nutričnými hodnotami – obsahuje totiž až prekvapivo veľké množstvo bielkovín a takpovediac mizivé množstvo tukov. Predáva sa v rôznych príchutiach, napríklad s kvalitnými islandskými čučoriedkami.

Rúgbrauð: jedná sa o druh žitného chleba, asi najobľúbenejší na Islande. Často sa je samotný, iba so slaným maslom alebo ako príloha k rybám a údenému jahňaciemu. Chlieb sa niekedy pripravuje veľmi špecifickým spôsobom, keď sa cesto v drevenej nádobe uloží pod zem k niektorému z horúcich sopečných prúdov a tam sa po dobu jedného dňa „pečie“.

Hákarl: je žraločie mäso. Aby sa zbavilo pôvodného jedu, musí sa na niekoľko týždňov až mesiacov zakopať pod zem, zasypať hlinou alebo pieskom a stlačiť ťažkými kameňmi. Jedine tak sa totižto jed z mäsa vytlačí. Po tejto procedúre sa žraločie mäso zavesí a usuší.

Hrútspungar: tento pokrm je skutočne len pre odvážnych. Jedná sa o mastný výrobok podobný slovenskej tlačenke; rozdiel však spočíva v tom, že hrútspungar je vyrobený z baraních semenníkov.

Svið: podobné pocity môže v mnohých vzbudzovať i tento pokrm. Kto si totiž v reštaurácii objedná svið, tomu na stole pristane uvarená ovčia hlava. Za najväčšiu delikatesu pritom niektorí považujú oči.

Harðfiskur: obľúbená pochúťka, ktorú mnohí Islanďania jedia aj ako pochutinu, napríklad namiesto obyčajných zemiačikov. Jedná sa o sušené kúsky rybieho mäsa, ktoré si miestni natierajú maslom. To mu dodá na slanosti a lepšie vďaka nemu kĺže do krku.

Hot dog: posledným, dnes však asi najobľúbenejším islandským pokrmom sú hot dogy, ktoré sa dajú kúpiť takpovediac všade. Dokonca sa hovorí, že práve na Islande sú vôbec najlepšie hot dogy v Európe. V mäkkej žemli je uložený párok z jahňacieho mäsa, ktorý pre dokonalé spojenie chutí dopĺňa opečená aj surová cibuľka, kečup, horčica a remuláda, čo je sladká omáčka.

Nápoje:

Čo sa alkoholu týka, je to na Islande podobné, ako v zemiach Škandinávie. Dlhé roky tu fungovala prohibícia, a dnes, keď už sa môže alkohol zase legálne predávať, je naň aspoň uvalená vysoká daň. Alkoholické nápoje teda nie sú v krajine lacnou záležitosťou. Kúpiť sa dajú iba v špecializovaných obchodoch s názvom Vínbúð.

Asi najznámejším islandským alkoholickým nápojom je pálenka Brennivín, ktorá je vyrobená zo zemiakov a rasce. Na Islande ju prezývajú „black death“, alebo „čierna smrť“. Ďalším obľúbeným nápojom je tu pivo, ktorého chuť však priaznivca slovenského či českého piva asi veľmi nenadchne.

Z nealkoholických nápojov je medzi Islanďanmi veľmi obľúbená predovšetkým káva a Coca-Cola, pričom v oboch prípadoch patria Islanďania medzi najväčších spotrebiteľov týchto nápojov na osobu na svete.