Chorvátsko Chorvátsko

  • Podnebie

    Chorvátsko sa môže pochváliť miernym podnebím, a to vďaka priaznivému vplyvu Stredozemného mora, teplým morským prúdom i skutočnosťou, že je jeho územie od východu chránené horskými hrebeňmi. Priemerné teploty vzduchu sa v júni pohybujú okolo 26 °C, v júli a auguste potom okolo 30 °C, v septembri opäť okolo 26 °C. Priemerné teploty vody dosahujú v júni hranicu 22 °C, v júli 25 °C, v auguste potom o stupeň menej a v septembri sa teplota vody pohybuje ešte okolo 22 °C. 

    Jadransko-stredomorské podnebie je typické krátkymi, miernymi zimami a dlhými, niekedy veľmi teplými letami. Jeseň je značne teplejšia než jar. Počasie je tu pod vplyvom mora, nie je však rovnaké v celej oblasti, napr. na ostrovoch sa líši od toho pobrežného. 

    Chladnejší sever, teplejší juh 

    Teplotné rozdiely sú značné aj medzi severným a južným pobrežím. Nejde o rozdiely príliš výrazné, a predsa ich pocítite. Na Istrii (na severe krajiny) sa priemerné teploty v auguste pohybujú okolo 22,5°C, na Hvare je to 24 °C. Rovnako sa často líši aj teplota vody v mori. Na začiatku leta sa Jadran, ktorého maximálna hĺbka pri západnom brehu Istrie je len 40 metrov, rýchlo ohrieva na 20°C a viac, v auguste tu potom teplota vody dosahuje príjemných 23 - 26 °C, v zime teplota spravidla neklesá pod 10°C. V južnejšie položenej Dalmácii neklesá teplota vody ani v zime pod 12°C. 

    Vzhľadom na svoju polohu majú ostrovy v lete relatívne nižšie teploty vzduchu než pobrežie pevniny. To je tiež jeden z dôvodov, prečo sú ostrovy také obľúbené: teplá tu nie sú nikdy také únavné ako na pevnine. 

    A ako je to so zrážkami? 

    Jadranské more je pre vnútrozemie Chorvátska zdrojom vlahy, pretože ju zásobuje vodnými zrážkami. Na pobrežie sa však príliš zrážok nedostane, pretože vlhký vzduch prímorskú oblasť väčšinou míňa a zrážky spadnú až vo vnútrozemí. 

    Najmenej vodných zrážok spadne na ostrovoch - cca 500 až 1.000 mm ročne. Na pobreží sa množstvo vodných zrážok pohybuje od 1.000 do 1.700 mm ročne. 

    Čo sa týka rozloženia úhrnu zrážok na jednotlivé mesiace v roku, potom najmenej zrážok spadne v letných mesiacoch, najsuchším mesiacom je tu júl, pričom to platí pre celé prímorie. Napríklad na ostrove Lastovo spadne v júli len 20 mm zrážok, na Hvare a Vise 22 mm, v Splite 26 mm, v Dubrovníku 27 mm. Niekedy sa letné suchá natiahnu až do septembra, čo potom záporne ovplyvňuje rast vegetácie. Najviac zrážok spadne v Chorvátsku koncom jesene a na začiatku zimy. Ďalej potom na jar, najviac v marci a apríli. 

    Čo sa týka snehu, tak ten je v tejto oblasti pomerne neobvyklým javom. Za celú zimu sa tu objaví len 1 až 3 dni, čo prakticky znamená, že väčšinou napadne a ešte v ten istý deň sa roztopí.

Najlepší čas na dovolenku

Nízka sezóna Najlepší

  • 1
  • 2
  • 3
  • 4
  • 5
  • 6
  • 7
  • 8
  • 9
  • 10
  • 11
  • 12

Biograd Na Moru

Vzduch More

Brač

Vzduch More

Crikvenica

Vzduch More

Dubrovník

Vzduch More

Hvar

Vzduch More

Istria

Vzduch More

Južná Dalmácia

Vzduch More

Korčuľa

Vzduch More

Krk

Vzduch More

Kvarner

Vzduch More

Lanterna

Vzduch More

Lošinj

Vzduch More

Makarská riviéra

Vzduch More

Murter

Vzduch More

Novigrad

Vzduch More

Omiš

Vzduch More

Orebič

Vzduch More

Ostrov Pag

Vzduch More

Pelješac

Vzduch More

Petrčane

Vzduch More

Plitvické jazerá

Vzduch More

Poreč

Vzduch More

Primošten

Vzduch More

Pula

Vzduch More

Rab

Vzduch More

Rabac

Vzduch More

Rovinj

Vzduch More

Severná Dalmácia

Vzduch More

Split

Vzduch More

Stredná Dalmácia

Vzduch More

Šibenik

Vzduch More

Trogir

Vzduch More

Umag

Vzduch More

Vodice

Vzduch More

Zadar

Vzduch More

Záhreb

Vzduch More

Zaton

Vzduch More