Flóra

Od západných hraníc Bulharska až k Čiernemu moru sa tiahne 550 km dlhé pohorie Stará planina. Rozdeľuje územie štátu na dve polovice a vytvára tak prirodzenú klimatickú hranicu. Pohorie je bohaté na rastlinstvo, predovšetkým na listnaté stromy. Južným smerom od Starej planiny leží Stredna gora. Najväčší podiel z jej porastu majú buky, duby a ihličnany.  Najvyšším pohorím nielen Bulharska, ale i celého Balkánskeho polostrova, je Rila. Rozkladá sa v juhozápadnej časti Bulharska. Pohorie má alpský charakter a v jeho oblasti leží 145 jazier, medzi nimi i najväčšie balkánske jazero Smradlivoto. Vrcholky hôr pokrýva sneh a ich chrbty stále zelené ihličnany - smreky, borovice, jedle a vo vyšších polohách kosodrevina. 

Najrozsiahlejším horským masívom, rozvetveným do rôznych horských pásov, sú Rodopy. Tvoria ich lesy, čisté horské jazerá a potoky a zelené lúky so vzácnymi kvetinami.  V západnej časti Bulharska sa rozkladá pohorie Vitoša. Až do 17. storočia pokrýval svahy pohoria prales. Väčšina zalesneného územia bola vyrúbaná. S rúbaním lesov a ničením vzácnych druhov rastlín a tráv sa definitívne skončilo v roku 1934, keď bolo celé pohorie vyhlásené národným parkom. Nadpolovičnú časť rozlohy národného parku tvoria rezervácie. Najznámejšie z nich je Bistriško brnište o rozlohe 1 137 ha. Môže sa pýšiť výskytom vzácnych ihličnanov, alpských tráv a neobyčajnými prírodnými útvarmi - tzv. morénami, kamennými riekami. V roku 1977 bola rezervácia vďaka svojim jedinečným ekosystémom zaradená do programu UNESCO - Človek a biosféra. Pohorie Vitoša je vzhľadom k tesnej blízkosti hlavného mesta Sofia veľmi navštevovaným, a to ako v lete za účelom prechádzky po chladivých lesoch, tak i v zime za zimnými radovánkami a bohatou snehovou nádielkou.  Bulharské nížiny, ktoré sa rozkladajú pozdĺž riek, sú významnými obilnicami. Medzi Starou planinou a Strednou gorou sa rozprestierajú údolia nazývané ako "Ružová dolina". Pestujú sa tu ruže za účelom získavania oleja, mäty a levandule. 

Vo všeobecnosti sa v Bulharsku vyskytujú rastlinné druhy podobné tým našim, takže nie je potrebné obávať sa zvláštneho rizika spojeného s výskytom nebezpečných rastlín. Platí len bežné ponaučenie, že nie je vhodné ochutnávať čokoľvek neznáme, hoci by to vyzeralo lákavo.