Štyri ročné obdobia v Gruzínsku
A je tu ďalšia krajina, ktorá rozhodne má čo ponúknuť v každom ročnom období. Tentokrát sa detailnejšie pozrieme na Gruzínsko - nachádza sa čiastočne v Európe a ďalšou svojou časťou až v Ázii, vďaka čomu tu môžeme obdivovať pamiatky, kúpať sa v mori, alebo behať po skalách.
Pokojná jar v Gruzínsku
Cestovanie zahájime pomerne pokojným tempom, keďže pri miernom počasí je ideálny čas práve na prehliadku miest a pamietok. Hneď hlavné mesto Tbilisi ponúka toľko pamiatok, že ich nestihnete všetky prejsť počas jedinej návštevy. Jedinečná miestna architektúra a kúzelná nálada v uliciach naviac zvádza k návšteve mesta a poriadnemu vychutnaniu samotnej atmosféry tohto krásneho miesta. Vďaka bohatej histórii sa tak môžete po prehliadke budov pozrieť hneď do niekoľkých chrámov a pevností.
Odtiaľ si potom môžete naplánovať ďalší jednodenný výlet a prejsť do Uplistsikhe Cave Town. Ide o starobylé skalné mesto, ktorého pozostatky pochádzajú až z doby bronzovej. Na prvý pohľad obyčajný masív v sebe skrýva desiatky cestičiek a miestností, vďaka ktorým prejdete celú oblasť mesta. Po ceste sa nezabudnite pozorne dívať na steny, ktoré sú pokryté dychberúcimi dobovými kresbami. Môžete tak spoznať desiatky príbehov, ktoré prežívali ľudia pred tisíckami rokov.
Svoje jarné putovanie môžete uzavrieť v trochu duchovnej nálade a navštíviť Kostol Najsvätejšej Trojice, alebo aj Gergeti Triniti church. Táto cirkevná stavba stojí samostatne na náhornej plošine blízko malých mestečiek, takže je tu skutočný pokoj a priestor na odpočinok a duchovné zamyslenie. A ak sa duchovne zamýšľať neplánujete, úplne stačí, ak si kostol prejdete a užijete si jeho prekrásny vzhľad. Kostol bol totiž okrem iného v štrnástom storočí jediný, ktorý mal kopulu s krížom a v tom predčil všetky cirkevné stavby toho obdobia. Počas vojen slúžil ako úschovňa vzácnych predmetov a dnes už robí radosť "iba" turistom.
Aktívne leto v Gruzínsku
Horúce letné mesiace sú ideálne k naplánovaniu outdoorových výletov a aktivít všetkého druhu. Či už dávate prednosť vodným športom, alebo radšej zostávate v suchu a prechádzate prírodou, v Gruzínsku nájdete vhodné miesto takmer na všetko. Pre prvú variantu je najlepšou voľbou mesto Batumi, obľúbené letovisko pre letnú dovolenku. Výhodná poloha na pobreží Čierneho mora a príjemné subtropické podnebie činí toto miesto atraktívne nielen pre turistov, ale aj pre milovníkov pestovania čaju či citrusov. To, ale aj iné rastliny rozhodne stoja za zhliadnutie a nemusíte ani chodiť ďaleko od pláže - pozdĺž nej sa totiž rozprestiera niekoľko kilometrov zelene v podobe Pobrežného parku plného rôznych reštaurácií, barov a kaviareň.
Pre fanúšikov iných než vodných aktivít tu máme takisto zaujímavý program v podobe cesty na Kaukaz. Táto viac než 1 200 kilometrov dlhá horská stena sa nachádza medzi Čiernym a Kaspickým morom a pre niektorých tvorí pomyselnú hranicu medzi Európou a Áziou. Na každú stranu je tak odlišný výhľad, respektíve iným spôsobom krásny. Hory sa striedajú s údoliami, príroda sa krok od kroku mení a nachádza sa tu aj niekoľko národných parkov. Bežným turistom stačia tieto prechádzky a spoznávanie miestnej prírody, pre tých odvážnejších je tu naviac možnosť horolezectva na niektoré z mnohých horolezeckých stien.
Jesenný pohárik v Gruzínsku
História vína ide ruka v ruke s históriou samotného Gruzínska, preto je ideálne si túto kombináciu vychutnať práve na jeseň, kedy réva dozrieva a krajina začína túto udalosť oslavovať. Najobľúbenejšou oblasťou pre pestovanie tejto plodiny je Kachetie, nachádza sa tu takmer 70% všetkých viníc. Oblasť sa potom delí na jednotlivé časti, kde je víno posudzované podľa kvality. Najkvalitnejšie vína sú tak vo výške 400-700 metrov nad morom. Vďaka vhodnému rozloženiu teploty, množstvu zrážok a slnečnej aktivity je však posúdenie kvality vína veľmi subjektívne, keďže všetky vína sú niečím jedinečné. Unikátna je tak nielen samotná kvalita vyprodukovaného vína, ale aj jeho výroba, kultúra konzumácie a slávnosti, ktoré sa tu každoročne organizujú.
Ani na jeseň sa však nevzdávajme radosti z vodných plôch. Koruldi Lakes je sústava pár malých jazierok neďaleko mestečka Mestia. Jazierka sú ukryté v horách, ktoré so svojimi zasneženými vrškami dokresľujú naozaj neopakovateľný pohľad na tunajšiu krajinu. Trasu ku krásnym modrým jazierkam je možné prejsť terénnym vozom, odporúčame si však vyčleniť viac času a na cestu sa vydať pešo - príroda je tu skutočne kúzelná, stretnete kone, kravy a iné zvieratá, odfotíte si pestrofarebné kvetiny a užijete si nekončiaci výhľad na skaly.
Zima plná jedla a lyžovania v Gruzínsku
Nakoniec teda prichádza zima a s ňou aj obľúbené zimné športy ako lyžovanie, bobovanie, či snowboarding. Aj toto všetko je v Gruzínsku možné, keďže ski rezortov je tu hneď niekoľko. Krajina ponúka celkom 88 kilometrov zjazdoviek a 39 lanoviek, ktoré vám lyžiarske zážitky spríjemnia. Úplne najobľúbenejší je rezort Gudauri - pomerné mladé a rýchlo sa rozrastajúce športové stredisko, ktoré je v prevádzke vždy od decembra až do mája.
A po športovaní bude potrebné doplniť trochu energie, najlepšie niečím dobrým na zub. Vtedy príde vhod miestna kuchyňa, ktorú môžete ochutnať buď pri návšteve reštaurácie, alebo dokonca aj u niekoho doma. Gruzínsko je veľmi pohostinná krajina a pozvanie na obed či večeru tak nie je zo strany miestnych obyvateľov nič prekvapivé.
Základom tamojšej kuchyne je chlieb, a to hneď na niekoľko rôznych spôsobov. Voliť môžete medzi chlebom puri, ten je biely a často pečený v peciach tradičným spôsobom a chlebom lavaš, ktorý svojím tenkým plackovitým vzhľadom pripomína skôr tortilly. Ďalším obľúbeným občerstvením je Chačapuri, ktoré dostanete všade - v reštaurácií, v stánkoch aj od miestnych obyvateľov. Ide o placku z kysnutého cesta, ktorá je bohato plnená syrom. Miestna kuchyňa je obecne veľmi hutná a urobí tak radosť tým pravým gurmánom, ktorí obľubujú sýte pokrmy plné mäsa, omáčok a zapekanie všetkého druhu. A ak si budete chcieť jedálniček trochu odľahčiť, rozhodne vyskúšajte tunajšie ovocie. Pestuje ho tu takmer každý a je naozaj veľmi chutné.
Na záver sa bližšie zoznámime s národným pokrmom Khinkali, ktorý je servírovaný vrámci mnohých významných udalostí. V podstate ide o knedlíčky plnené zmesou mäsa, cibuľky a byliniek, ktoré sa po uvarení posypú peprom a podávajú. Špecifický je aj spôsob požitia knedlíčkov - hotový produkt má tvar "mešcu" a je plný mäsovej šťavy, ktorá sa najprv vypije a potom sa rukami je zvyšok knedlíčku, až na hornú hrubú časť cesta, ktorá sa vracia na tanier. Hlavným dôvodom je to, že horná časť knedlíku býva často nedovarená. Miestny obyvatelia však tvrdia, že je to skôr zo strachu, kedy zjedenie celého knedlíčku prináša smolu. Nech už je dôvod akýkoľvek, vďaka tomuto zvyku sa dá ľahko zistiť, koľko ktorý stravník zjedol knedlíčkov za večer a vznikajú tak často súťaže v pojedaní tejto dobroty.
Štítok:
Páči sa vám tento článok?
Môžete ho ľahko zdieľať na sociálnych sieťach so svojimi priateľmi.