Spoznajte sedem nových divov sveta!

V symbolický deň 7. 7. 2007 bolo na základe hlasovania ľudí z celej planéty vybraných nových sedem divov sveta. Anketu inicioval švajčiarsko-kanadský dobrodruh Bernard Weber, avšak kritici a experti z UNESCO sa od tejto aktivity dištancovali. Zoznam obsahuje sedem pozoruhodných pamiatok, ktoré v nás vždy budú vzbudzovať údiv a úctu. Poďme si ich spoločne prehliadnuť.

1. Chichén Itzá (Yucatán, Mexiko)

Chichén Itzá je zrúcanina mayského mesta na mexickom polostrove Yucatán. V roku 1988 bola zaradená na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Archeologickému nálezisku dominuje pyramída (El Castillo), ktorá slúžila ako chrám hlavného mayského mesta boha Kukulkána, boha slnka a nebies, ktorého symbolom bol had. Počas jarnej a jesennej rovnodennosti tu svetlo vytvára pri západe slnka zvláštne efekty, vďaka ktorým sochy hadov po stranách schodiska pôsobia, akoby sa plazili po boku Kukulkánovej pyramídy. K ďalším známym stavbám v meste patrí Observatórium, odkiaľ Mayovia pozorovali hviezdy, Chrám bojovníkov v tvare menšej pyramídy s mnohými stĺpmi a Veľké ihrisko na hru Tlachtli, počas ktorej sa hráči snažili dostať loptu cez obruč. Zdroj vody pre mesto predstavovali dve prírodne vytvorené studne, tzv. cenote.

2. Koloseum (Rím, Taliansko)

Koloseum (70-82 nl) je oválny amfiteáter v centre Ríma, najväčší, aký bol kedy v rímskej ríši postavený. Je to nielen jedno z veľkých diel rímskej architektúry, ale aj jedna z najznámejších pamätihodností Talianska, vo veľkom navštevovaná turistami a vyobrazovaná na väčšine pohľadníc. Koloseum je znázornené aj na talianskej verzii päťicentovej mince. Odhaduje sa, že mohlo pojať až 80 000 divákov, priemerné publikum tvorilo približne 65 000 ľudí. Koloseum bolo používané pre gladiátorské súťaže, štylizované námorné bitky, zápasy s divou zverou, popravy, rekonštrukcie slávnych bitiek aj drámy založená na klasickej mytológii. Neskôr začala byť budova využívaná inými najrôznejšími spôsobmi, v priebehu rokov slúžila na bývanie, ako pevnosť, kameňolom či kresťanská svätyňa. Hoci bolo Koloseum čiastočne zničené zemetraseniami a zlodejmi kameňov, stále je ikonickým symbolom imperiálneho Ríma.

3. Machu Picchu (Cuzco, Peru)

Machu Picchu sú ruiny predkolumbovského mesta Inkov v peruánskych Andách. Stojí 2430 m nad morom, uprostred tropického horského lesa, v mimoriadne krásnom prostredí. Obrie steny, terasy a rampy vyzerajú, ako by prirodzene vystupovali zo skalného zrázu. Väčšina archeológov sa domnieva, že mesto bolo postavené ako panstvo pre vládcu inkskej ríše Pachacutiho (1438-1472). Machu Picchu od svojho objavenia predstavuje dôležitú turistickú atrakciu Peru, ale aj celej Južnej Ameriky. Bolo vyhlásené za významnú historickú pamiatku Peru a v roku 1983 bolo zaradené na zoznam svetového dedičstva UNESCO. K najznámejším pamiatkam Machu Picchu patrí rituálny kameň Intihuatana (oporný stĺp Slnka), Chrám Slnka a Miestnosť troch okien.

4. Petra (Jordánsko)

Petra je historické a archeologické mesto v južnom Jordánsku, preslávené svojou architektúrou a vodovodným systémom. Jeho ďalším názvom je "Rose City" kvôli farbe kameňa, z ktorého bolo vyrezané. Bolo založené pravdepodobne už v roku 312 pr. n. l. ako hlavné mesto arabských Nabataeanov, nomádov známych účinnými metódami zberu vody v pustých púšťach a tiež talentom v rezbárskych konštrukciách do pevných skál. Mesto zostalo západnému svetu skryté až do roku 1812, kedy ho objavil švajčiarsky prieskumník Johann Ludwig Burckhardt. Dnes je symbolom Jordánska a jednou z jeho najnavštevovanejších turistických atrakcií. Od roku 1985 je tiež súčasťou zoznamu svetového dedičstva. Bolo tiež často využívané ako filmová kulisa, môžeme ho vidieť napr. Vo filmoch Indiana Jones a posledná krížová výprava alebo Transformers: Pomsta porazených.

5. Socha Krista Spasiteľa (Rio de Janeiro, Brazília)

Kristus Spasiteľ stojí na kopci Corcovado (710 m nad morom) nad brazílskym mestom Rio de Janeiro, v národnom parku Tijuca. Od roku 2012 je spolu s ďalšími prírodnými pamiatkami Ria zapísaná na zozname svetového kultúrneho dedičstva. Tento unikátny symbol kresťanstva je jednou z najznámejších turistických atrakcií na svete. Socha je vysoká 30 metrov (bez osemmetrového podstavca, na ktorom sa nachádza vyhliadková terasa) a bola postavená v rokoch 1922-1931. Je dielom francúzskeho sochára Maximiliena Paula Landowského a vznikla na základe projektu brazílskeho inžiniera Heitor da Silvu Costu, ktorý pre jej vonkajšie vrstvy zvolil mastenec. Inak je socha vyrobená zo železobetónu. Na vrchol kopca vedie dráha, z jej konečnej stanice vás ešte čaká cesta s 220 schodmi k úpätiu sochy. Dostať sa k nej možno aj prostredníctvom eskalátorov a výťahov.

6. Tádž Mahal (Ágra, India)

Tádž Mahal je mauzóleum zo slonovinovo bieleho mramoru na južnom brehu rieky Jamuna v indickom meste Ágra. V roku 1632 ho dal vystavať indický mogul (označenie panovníka) Šáhdžahán na pamiatku svojej milovanej manželky Mumtáz Mahal. Hrobka je stredom komplexu o rozlohe 42 akrov, ďalej komplex zahŕňa aj mešitu a záhrady, ohraničené na troch stranách stenou. Výstavba mauzólea bola v podstate dokončená v roku 1643, ale práce pokračovali v ďalších fázach projektu ešte desať rokov. Projekt stavby zamestnával asi 20 000 remeselníkov pod vedením viacerých architektov. Tádž Mahal bol v roku 1983 označený za miesto svetového dedičstva UNESCO a za „klenot moslimského umenia v Indii a jedno z celosvetovo obdivovaných diel svetového dedičstva“. Je symbolom bohatej histórie Indie, ktorý každoročne navštívi až osem miliónov návštevníkov.

7. Veľký čínsky múr (Čína)

Veľký čínsky múr je starý systém opevnenia z kameňa, tehál, dreva a ďalších materiálov, ktorý sa tiahol naprieč severnou časťou krajiny. Jeho účelom bolo chrániť čínske štáty pred nájazdmi mongolských kočovných skupín. Niekoľko stien bolo postavených už v 7. storočí pr. n. l. Tieto steny, neskôr spájané, zväčšené a zosilnené, sú spoločne označované ako Veľký múr. Postupom času bol múr viackrát prestavovaný a vylepšovaný, väčšina existujúcich múrov pochádza z obdobia dynastie Ming. Obranná funkcia Veľkého múra bola posilnená budovaním strážnych veží a vojenských kasární. V niektorých úsekoch múr vytvára odbočky a inde je naopak prerušovaný. Celková dĺžka dnes činí 8851 km. Veľký čínsky múr je vnímaný ako jeden zo symbolov krajiny a od roku 1987 je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Zreštaurované a turisticky sprístupnené sú však len niektoré menšie úseky.