Romantické aj monumentálne bulharské pevnosti

Počas mojich prieskumných výprav Bulharskom som narazila na niekoľko historických skvostov, o ktoré by som sa s vami rada podelila. Nie som zrovna veľkou milovníčkou letopočtov a rodokmeňov, tak prosím berte môj výpočet skôr ako vyjadrenie sympatií k danému miestu. Putovanie po bulharských pevnostiach práve začína.

1. Pevnosť Tsarevets

Ak sa spýtate domácich v Bulharsku na pevnosť Tsarevets, tak sa pripravte na dlhé rozprávanie, okorenené veľkou dávkou vlastenectva. Bulhari sú na túto pevnosť právom veľmi hrdí. Vidia v nej pripomienku čias, kedy bolo Bulharsko najväčším a najmocnejším štátom v juhovýchodnej Európe. Mesto Veliko Tarnovo bolo v rokoch 1185 – 1395 hlavným mestom celej krajiny aj sídlom stredovekých cárov a monumentálnosť celej stavby tomu len nasvedčuje. Do dnešných dní sa dochovali 12 metrov vysoké a až 10 metrov hrubé múry, zvyšky kláštorov z 12. a 13. storočia, 18 kostolov, pozostatky trónu, rímske stĺpy, vstupné brány aj obdivuhodne zachovalé veže.

Vďaka výhodnej polohe na kopci aj veľmi silným múrom pevnosť veľmi dlho odolávala nájazdom Turkov, ktorí nakoniec po dlhom obliehaní prelomili hradby a celý komplex vyplienili. Ja som sa so záujmom vrhla na preskúmavanie pozostatkov viac ako 400 meštianskych aj šľachtických domov. Toto miesto má úžasnú magickú atmosféru a rozhodne sa ho oplatí navštíviť. Celý areál je lemovaný vysokými stromami, ktoré poskytujú príjemný tieň v horúcich letných dňoch.

2. Asenova pevnosť

V nádhernom prostredí pohoria Rodopy, neďaleko mesta Asenovgrad, sa na vysokom kopci ukrýva nádherná stredoveká pevnôstka. Malé stredoveké mestečko má svoje korene v ranom byzantskom období. Najstaršie dochované nápisy hovoria o rozsiahlych úpravách za čias cára Ivana Asena II. (1231). Vďaka mravčej práci reštaurátorov dnes môžeme obdivovať základy hradieb vysoké až 3 metre (pôvodná výška predstavovala 12 metrov), pozostatky veže, kanalizácie aj menšieho kostolíka zasväteného Panne Márii. Práve kostol je najzachovalejšou časťou celej pevnosti. V dvojposchodovej stavbe (12.-13. storočie) sa nachádzajú výborne zreštaurované nástenné maľby. Úplne nezabudnuteľný je pohľad na okolité hory a fotografie sa západom slnka musia chytiť za srdce snáď každého.

3. Pevnosť Baba Vida

Do tejto pevnosti ma nalákal predovšetkým jej vtipne znejúci názov. A strávený čas rozhodne neľutujem. Ide o najzachovalejší stredoveký hrad v krajine (často využívaný filmármi). Pevnosť je postavená na zvyškoch rímskeho opevnenia z 10. storočia. Slúžila na obranu mesta Vidin na brehu Dunaja. Podľa legendy mal kráľ Vidin tri dcéry, pred smrťou rozdelil ríšu na tri časti. Najstaršej dcére, Vide bol daný Vidin. Jej sestry nemali šťastné manželstvá a tak sa Vida rozhodla zostať slobodná. Dala postaviť vo svojom meste pevnosť a chcela zvyšok života stráviť za jej múrmi. Počas jej výstavby sa zamilovala do architekta. Svoj sľub dodržala a po dokončení stavby nechala architekta zabiť. Dnešné opevnenie zaberá územie o rozlohe 5 akrov a má tvar lichobežníka. Pôvodne bola celá stavba obklopená 6 metrov hlbokou vodnou priekopou, ktorá bola napájaná vodou z Dunaja. Pevnosť vďaka priekope odolávala aj niekoľkomesačnému obliehania. Na hradbách sa nachádzajú 4 masívne kamenné veže (13.-14. storočie). Nesporné čaro má aj výhľad na lenivo plynúci Dunaj.

4. Pevnosť Kaliakra

Len 30 km od elegantnej Albeny sa nachádza jedno z najromantickejších miest v Bulharsku – mys Kaliakra. Načervenalý, rozoklaný skalný výbežok vyčnieva 70 metrov nad morskú hladinu (len tu môžete pri troche šťastia vidieť šantiace delfíny). Prvé osídlenie tu bolo už za čias starovekých Thrákov v 4. storočí pr. n. l. Podľa legendy sa po smrti Alexandra Veľkého (v roku 323 pr.n.l.) zmocnil jeho miestodržiteľ Lysimachus celej Thrácie a jej flotila stroskotala za búrky pri útese. Ďalšia z legiend rozpráva o 40 dievčatách, ktoré sa vrhli z útesu aby unikli životu v tureckom otroctve. Na konci útesu je v jaskyni malá kaplnka s kovovým krížom venovaná pamiatke týchto nešťastných dievčat.

Neprístupnosť útesu tvorila ideálne podmienky na stavbu nedobytnej pevnosti. Najväčší rozkvet zažila pevnosť v druhej polovici 14. storočia, keď sa stala hlavným mestom kniežatstva Karvuna, ktorému vládol panovník Dobrotitsa (najviac zachovaných nálezov pochádza z tohto obdobia). Bola aj súčasťou jednej z najväčších námorných bitiek na Čiernom mori. Konkrétne v roku 1791 v rusko-tureckej vojne. Socha víťazného admirála Fjodora Fjodoroviča Ushakova v nadživotnej veľkosti je umiestnená pred bránou do pevnosti. Do dnešných dní sa dochovala vysoká vstupná brána v miestach, kde je vstup z pevniny najužší.

Príjemnú prechádzku medzi zvyškami pôvodného osídlenia obzvláštňujú vysoké kamenné stĺpy s vytesanými postavami a kovovými zvonmi, sochy v nadživotnej veľkosti, pozostatky rímskych kúpeľov aj kamenné základy pôvodných budov. V jednej z jaskýň je aj malé archeologické múzeum. Veľmi sugestívne sú výhľady zo skál na more. Okraj útesu je voľne prístupný a ak netrpíte závratmi, môžete si zaobstarať nádherné zábery. Ja som sa radšej držala v úctivej vzdialenosti.