Egyptské oázy

Tiež vo vás zmienka o púštnej oáze vyvoláva predstavu tajuplného miesta, akoby vystrihnutého z románov Agathy Christie? Kúsok zelene uprostred nehostinnej púšte, ku ktorému sa upierajú zraky karaván vezúcich náklad vzácneho korenia. Skutočnosťje síce o niečo menej dobrodružná, ale nenechajte sa odradiť. Návšteva niektorej z egyptských oáz rozosiatych po horúcej Sahare vám predstaví doteraz nepoznaný svet.

Sahara, akokoľvek znie jej názov romanticky, je veľmi nehostinné miesto. Väčšinu jej plochy pokrývajú štrkovité, hlinité, či kamenité púšte. Na území s rozlohou len o niečo málo menšou, než celá Európa, sú tak jediným útočiskom pre ľudí aj zvieratá životodarné oázy. Veď v letných mesiacoch tu teploty nezriedka presahujú ťažko predstaviteľných 50°C v tieni a behom noci môže teplota klesnúť až na 10°C. Tento veľký teplotný rozdiel spôsobuje oblasť vysokého tlaku aj stále jasná obloha, ktorá prispieva k ľahkému ochladeniu zemského povrchu.

Drtivú časť územia Egypta tvorí púšť. Na západ od rieky Níl sa nachádza Lýbijská púšť, na východe sa rozkladá Arabská púšť. Takmer všetci obyvatelia Egypta žijú v úrodnom údolí okolo rieky Níl, alebo v jeho delte. Menšia časť obýva letoviska v okolí Červeného mora a oázy. Starí Egypťania verili, že púšti vládne boh mŕtvych Osiris, a tak sa do týchto nehostinných miest príliš nevydávali. To sa zmenilo  s objavom úrodných ostrovčekov plných zelene. Nachádzali tu vzácne korenia i drahokamy. Dnes je hlavným bohatstvom oáz úrodná pôda. Vďaka dostatku vlahy aj priaznivej klímy sa tu dajú pestované plodiny žať aj trikrát ročne. K najčastejšie pestovaným plodinám patria figy, ďatle, olivy , či tamaryšky. Väčšie oázy sa špecializujú skôr na obilniny. Môžete sa tak prechádzať medzi políčkami osiatymi prosom, či pšenicou.

Na väčšinu egyptských oáz narazíte v Lýbijskej púšti. Nepredstavujte si však romantický zhluk paliem a beduínskych stanov. V skutočnosti sa jedná o pomerne rozsiahle oblasti. Väčšina oáz je úplne závislá na podzemnej vode, ktorá tu vyviera na povrch a vytvára väčšie. či menšie jazierka. Voda sa tu nakumulovala zrejme behom poslednej dobe ľadovej. Vtedy tu panovala príjemná klíma a Sahara bola pokrytá lesmi a lúkami. Postupné otepľovanie klímy premenilo celú oblasť na púšť, ktorá sa stále rozširuje smerom k juhu. Celý proces je ešte urýchlený činnosťou človeka. Nevhodným obrábaním pôdy aj spásaním úrodných lúk.

Medzi najznámejšie oázy patria Fafafry, Dachly, Baháríji a Chargu. Oázy sú spojené pomerne kvalitnou cestou, vytvárajúcou v púšti mnohokilometrový okruh.

Oáza Dachla je považovaná za najkrajšiu v Egypte. Je známja hlavne vďaka pevnosti Al Qasr. Tá tu bola postavená v 12. storočí. Prvé známky osídlenia oblasti pochádzajú z prehistorických dôb. Svedčí o tom množstvo malieb zanechaných na okolitých skalách. Väčšina miestnych obyvateľov, žijúcich v 14 osadách, sa živí poľnohospodárstvom a farmárčením. Hlavným mestom oázy je mestečko Mút. Každá osada má vlastnú studňu, ktorá je využívaná k zavlažovaniu palmových hájov a políčok s obilím, či zeleninou.

Najväčšia egyptská oáza Charga je od Dachly vzdialená 190 km. Tu si budete pripadať ako v modernom letovisku. Obklopia vás široké ulice, vysoké budovy, aj čulý dopravný ruch. Najhojnejším dopravným prostriedkom je tu motorka, ktorá býva nezriedka obsadená tromi aj viac osobami. K videniu sú tu aj zaujímavé pamiatky. Medzi najkrajšie patrí chrám v Hibis. Je zasvätený bohu Amonovi a obklopuje ho hustý palmový háj. Cestu k chrámu lemujú kamenné sfingy. V neďalekej púšti sa nachádza nekropola al - Bagawat s desiatkami hlinených, bohato zdobených koptských hrobiek.

Najmenšou z egyptských oáz je Farafra. Slúži ako základňa pri výpravách do púšte. Kedysi sa v jej centre nchádzala opevnená citadela, na ktorej sa podpísal zub časui a dnes si môžete prehliadnúť už len jej pozostatky. Príjemná je prechádzka tunajšou palmovou záhradou. Hustý porast poskytuje príjemný tieň a priamo pozýva k relaxácii. Nachádza sa tu celá rada zavlažovacích kanálov. Voda v niektorých z nich je pomerne horúca a behom chladnejších večerov zahaľuje krajinu v okolí do nepriestupnej hmly.

Oáza Bahríja sa nachádza 300 km od metropoly Káhiry. Rozkladá sa na území s rozlohou 2000 km2. Leží na trase dávnej obchodnej cesty. V starovekom Egypte sa tu nachádzala preslavená vinárska oblasť. Dnes túto zašlú slávu pripomínajú artefakty v miestnom múzeu. K videniu sú aj vzácne zlaté múmie nájdené v roku 1996. V blízkosti hlavného mesta Bawiti sa nachádza Alexandrov chrám. Jedná sa o jediné miesto v Egypte, kde je vystavená kartuša Alexandra Veľkého. Na území oázy vyviera niekoľko prameňov, vrátene jedného sírného, ktorý má blahodarné účinky na ľudský organizmus.