Dokonalá Kostarika: Ako chutí život v oáze zelene a pokoja?
Návšteva Kostariky sa vám nezmazateľne vryje do srdca. Názov tejto malebnej krajinky (špan. Costa Rica) znamená v preklade úrodné pobrežie plné hojnosti. Myslím, že to samotné hovorí za všetko.
Na cestu vyrážam v marci, kedy na Slovensku vládne pochmúrne počasie. O to úžasnejší je prílet do Kostariky. Už pri východe z letiska intenzívne pocítim vlhkú tropickú klímu, ktorá sa na niekoľko týždňov stane mojim verným každodenným spoločníkom. Rovnako ako „Pura vida“, životné krédo všetkých Kostaričanov. Až počas cesty mi dochádza hlboký zmysel tohto motta. Jeho doslovný preklad, teda čistý, prostý život, zďaleka nevyjadruje múdrosť, ktorá za ním stojí. Pura vida musíte cítiť, musíte ho žiť. A Kostaričania to bezpochýb vedia.
Zažite kúzlo Kostariky: Vyberte si z najširšej ponuky zájazdov
Odzbrojujúca metropola
Metropola pretkaná zeleňou, obohnaná sopkami v rôznom štádiu aktivity, pôsobí neskutočne exoticky. Zdá sa, že sa tu dá ľahko zorientovať, takže prieskum môže začať. Mojím cieľom je nefritové múzeum s fascinujúcou zbierkou vzácnych indiánskych šperkov aj predmetov dennej spotreby. Cestou míňam koloniálne budovy a krásne parky. Neodolám a vždy chvíľu posedím. Nasávam atmosféru, obklopená bujne rastúcimi exotickými rastlinami. Spoločnosť mi robia veveričky, motýle a najmä veľmi intenzívny spev vtákov. Áno, ja som tu iba na návšteve, to vy ste tu doma... Na obed zájdem do centrálnej tržnice Mercado, po chvíli zisťujem, že podobný nápad dostali všetci turisti aj veľké množstvo domorodcov. Tlačím sa uličkou medzi voňavými stánkami s ovocím, zeleninou, korením, syrmi a údeninami. Jedálne praskajú vo švíkoch, obsluhujúce ženy všetko zvládajú s prehľadom a odzbrojujúcim úsmevom. Vrchovaté taniere prichádzajú malým výťahom z poschodia nad nami, kde sa nachádza kuchyňa. Trochu vyplašená európska tvár mi ihneď zaisťuje miesto pri stole. Ani s výberom jedla sa nemusím zdržovať. Moji "obedoví" priatelia sú úžasní, všetko nesmelo rozhodnú za mňa. Ryža s čiernou fazuľou, vyprážaný banán a čerstvý syr, silný vývar s obrovskými kusmi kostí a nevyhnutné tortilly.
Veľkým prekvapením je pre mňa tunajšia obľuba zeleninových a ovocných štiav. To by nebolo v krajine, kde sa pestujú tie najbáječnejšie ananásy, banány a mangá nič neobvyklé. Ale muž, ktorý zapíja hovädzí steak jahodovým mliečnym kokteilom z litrového pohára?! Teraz už iba dúfať, že ho nepozorujem až príliš dlho. Kupujem si sáčok kešu, kostarickú kávu a vraciam sa do pulzujúcich ulíc. Okolo šiestej popoludní zapadá slnko. Sme blízko rovníka a tma tu prichádza skoro. Ulice sa menia. Zdanlivo neobývané priestory sa menia na kluby plné mladých ľudí. Živá hudba, odvážne modely krásnych latino-američaniek, ale aj prúdy alkoholu. Zábava končí až s východom slnka.
Tajemstvo vulkánov
S prvým svetlom sa už chystám pokoriť sopku Barva (2906 metrov). Pri stúpaní na vrchol pralesným chodníkom mi cez cestu prebehnú dva statné dospelé tapíre. Dupú, funia, zdvihnú mi tep aj tempo. Vyplašená vydýchnem až na vrchole. A je tu ďalšie prekvapenie. Nie je nič vidieť. Všade okolo sa povaľuje opar hmlového pralesa a niekde hlboko podo mnou môžem iba tušiť jazierko zatopeného kráteru. Zatváram oči a dovoľujem tichu, aby mnou prestúpilo...Moju ďalšiu vysnenú métu, sopku Poás (2737 m), sa mi bohužiaľ zdolať nepodarí. Kvôli zvýšenej vulkanickej aktivite je výstup zakázaný. Mením teda plán a vyrážam na vulkán Irazú (3432 m). Turisti tu môžu prechádzať rozľahlým kráterom a kochať sa pohľadom na modrozelené jazierko. Cestou späť vidím v diaľke sopku Turrialba (3340 m), z ktorej znateľne stúpa dym... Našťastie od roku 2016 tento vulkán stále pokojne podriemuje.
10 z 10 lekárov odporúča dovolenku: Objavte Kostariku všetkými zmyslami
Viera nielen v kolibríkov
Mierim do Cartaga, bývalého hlavného mesta krajiny. Vojvodí mu impozantná Bazilika De Nuestra Seňora de los Ángeles, odetá do bielej farby. Bola postavená v roku 1912 potom, čo zemetrasenie zbúralo pôvodný farný kostol, ktorého ruiny je tu stále možné vidieť. Rozkvitnuté námestie pred bazilikou okupujú rodiny so slávnostne načančanými deťmi. Tie preháňajú holuby a užívajú si poctivé porcie zmrzliny. Kostaričania sú silno veriaci národ. Kostoly sú vždy otvorené a pôsobia nesmierne priateľsky.
Ďalší deň vyrážam obdivovať záhrady La Paz. Chránenú pralesnú lokalitu s kaskádou vodopádov, desiatkami pomenovaných druhov orchideí aj najmenšími vtáčikmi sveta - kolibríkmi. Oni a blyštiace modré motýle Morpho, pôsobia až opojným dojmom a sú v hľadáčiku môjho fotoaparátu na dosť dlhú dobu. Než sa nadobro presuniem z vnútrozemia k plážam Karibiku, navštívim ešte Orosie s najstarším kostolíkom v krajine. Pokojné mestečko leží v nádhernom zelenom údolí. Jeho centrum tvorí najstarší kostolík v krajine a futbalové ihrisko. Okolo neho nájdete útulné kaviarničky so skvelou miestnou kávou a samozrejme ovocné a zeleninové kokteily.
Prečítajte si aj:
Kričiace opice a bájny vták
Cesta na severné karibské pobrežie vedie banánovými plantážami a dedinami so skromnými domčekmi. Za to ich záhrady plné bohato kvitnúcich orchideí, amaralysov, hortenzií či košatých vianočných ruží sú prehliadkou bohatstva Matky prírody. Prichádzam do oblasti Tortuguero. Autobus stojí v malom prístave, kde cesta končí. Presadám na úzku loďku a vyplávame. Riečku obklopuje bujný vzrastlý prales. Krik opíc prehluší aj motor lode. Úžasné! Ostrý zrak skúseného kapitána skúsene odhalí mláďa krokodíla. Vyťahujem fotoaparát a dúfam, že sa v blízkosti nepohybuje krokodília mama. V rezervácií Tortuguero postupne vidím leňochody, korytnačky, bazilisky a nočná krik jaguára potvrdí, že je tu aj niečo viac. Ranná prechádzka po nekonečne dlhej pláži pokrytej tmavým pieskom, osviežujúci kúpeľ v Karibiku a čerstvé kokosové mlieko zaručili skvelá štart do nového dňa. Prvýkrát tu vidím urastený kakaovník aj rozložitý strom plodiaci oriešky kešu. Fotím párik tukanov vo vetvách, ale na bájneho vtáka Quetzala čakať nehodlám. Aj keď, predstava, že možno tam niekde vo vetvách...
Kostarika je malý stredoamerický štát, ktorý medzi svojimi "susedmi" vybočuje nad všetkým. Oáza bujnej zelene, pokoja, bezpečia a ekologického zmýšľania, by sa mala stať vzorom pre celý svet. Miestni ľudia, s ktorými som počas svojej cesty hovorila, ani nemali túžbu cestovať do zahraničia. Pôsobili vyrovnane a pokojne. Vedomí si tých najdôležitejších hodnôt. Tými sú zdravie, rodina a spokojnosť s každým dňom, ktorý prišiel. Doma je im dobre a svoju krajinu milujú! Aby aj nie. Toľko krásy a harmónie pohromade sa skutočne len tak nevidí. Kostarika, Pura vida!
Štítok:
Páči sa vám tento článok?
Môžete ho ľahko zdieľať na sociálnych sieťach so svojimi priateľmi.
