Cesta po krásach podmorského sveta v Egypte

Ako vždy, aj tento rok som sa tešila na týždeň zaslúženého oddychu a tentokrát možno aj o niečo viac - ako je totiž všeobecne známe, krásu dna Červeného mora hneď tak niečo neprekoná a ja som sa tešila, až to konečne uvidím na vlastné oči.

No a keď som sa už dočkala, tým vlastným očiam som skoro neverila. Môj prvý kontakt s morom nastal hneď pár hodín po prílete, kedy som sa šla prejsť po rezorte a odtiaľ na hotelovú pláž. Asi vám nemusím zložito vysvetľovať, aký krásny výhľad sa mi ponúkal. Priezračná voda zvádzala k okamžitému plávaniu a občasné útesy dodávali tomuto vzhľadu akési exotické kúzlo. Pri pláži boli naviac koraly prehľadne značené a ja som ihneď vedela, ktorým smerom sa vydať k tomu správnemu cieľu. Ak ide o útesy v bezprostrednej blízkosti rezortov, musím priznať, že ma veľmi milo prekvapily. Koraly pri hoteloch majú povesť skôr tých menej atraktívnych, keďže ich niketorí turisti olamujú a ničia, vysoká návštevnosť týchto miest tiež neprispieva ich kráse. Preto mi to, čo som zbadala pri potopení, úplne vyrazilo dych.

Iba pár centimetrov pod hladinou a niekoľko metrov od zaľudneného kraju mora sa to hemžilo životom - farebné koraly, rybičky malé ale aj veľké, tie všetky sa tu zišli a plávali, ozobávali rastlinky, alebo sa iba tak preháňali okolo koralov. Z každej škáry bolo vidieť niekoľko morských ježkov, najmenšie rybičky plávali vo veľkých kŕdľoch a tie väčšie boli tak pestrofarebné, až som tomu ani nechcela veriť. Je neskutočne fascinujúce dostať sa do bezprostrednej blízkosti niečoho tak iného a pozorovať podmorský svet takto zblízka, byť jeho súčasťou. Neraz sa nám stalo, že sa zvedavé rybky odvážili pozrieť až k nám, priplávali a opatrne sa dotýkali plutvami, tie drzejšie si aj ďobli.

Ďalšiu príležitosť k potápaniu som dostala na výletoch, ktoré som na dovolenke absolvovala. Jednalo sa predovšetkým o šnorchlovanie na otvorenom mori a plávanie s delfínmi. Priznám sa, že práve z tých delfínov som mala naozaj rešpekt. Aj keď som sa na ne veľmi tešila, stále sú to predátori a otvorené more je ich územie, nie naše. S dostatočným odstupom sa však jednalo o niečo nepopísateľné. Ich pohyby a ladnosť s akou sa vo vode pohybovali, niečo také som ešte nevidela. Naviac sú tak mrštní a rýchli, že je veľmi ťažké mať ich na očiach dlhšiu dobu. Chvíľu plávali na dne a potom zrazu počas sekundy desiatky delfínov vyplávali k hladine a vystrkovali plutvu z vody.

Na návšteve u murén

Väčšiu hrôzu než delfíni mi ale popravde naháňajú žraloci, a tak sa mi predstava, že sa im ponúkam na otvorenom mori, zo začiatku naozaj nepáčila. Ak však niekto riešite ten istý problém ako ja, výlet k delfínom je pre vás ako stvorený. Následné šnorchlovanie prebieha v okolí delfínej oblasti a žralom sa sem neodváži, pretože rovnako ako ja, aj on s abojí delfínieho útoku. Na šnorchlovanie som teda do vody skákala s úplnym pokojom.

Základným vybavením pri šnorchlovaní bola maska, plutvy a na lodi som dostal aj záchrannú vestu, ktorú som si ochotne obliekla. Napriek tomu, že som dobrá plavkyňa, pokojne aj desaťmetrová hĺbka vo mne nevzbudzovala tie najlepšie pocity. Pri šnorchlovaní sa naviac obopláva pomerne veľká plocha a mimo lode sme boli pokojne aj hodinu, čo je pomerne vysiľujúce. So záchrannou vestou máte aj tú výhodu, že si iba ľahnete na hladinu, necháte sa viesť vlnami a pozeráte na tú farebnú krásu pod vami.

Aj napriek tomu, že je na mori naozaj hĺbka, koralové útesy sú vysoké a vy tak plávete často aj iba meter nad nimi, ak by ste sa postavili, voda by vám siahala sotva po pás. Kvôli vám, sebe aj všetkým ostatným obdivovateľom podmorskej krásy vás však prosím, aby ste to rozhodne neskúšali - ničenie koralov je veľká škoda, keďže je to prírodná krása, ktorá sa tu nejakým spôsobom formuje mnoho rokov a zaslúži si náš obdiv a sledovanie iba očami. Ak vás naviac niekto pri ničení pristihne, hrozí vám aj pokuta, minimálne však hanba, ak vám bude právom vynadané a ani jedno si z dovolenky priniesť určite nechcete.

Akonáhle sa dosť vynadívate na pestrofarebnosť podmorských rastlín a zvyknete si plávať medzi kŕdľami rýb, začnete najskôr aj spoznávať jednotlivé druhy, ktoré si okolo vás len tak preplávajú. Ja som napríklad niekoľkokrát narazila na Klauna očkatého, ktorému väčšina z nás nepovie inak, než Nemo. Stretla som aj jeho kamarátku Dori, ale aj Bodloka pestrého.

Niekoľkokrát sme narazili aj na morské hady a dve raje, ktoré pod vodou prekrásne svetielkovali. Žiadným prekvapením tu neboli ani malé morské hviezdice, ktoré sa občas podarilo aj podržať na ruke a pri druhom šnorchlovaní pri ostrove Giftun sme videli asi päť murén. Musím priznať, že to nebolo nijako príjemné stretnutie, aj napriek tomu, že sa murény cez deň držali skôr pri dne - snáď metrové ryby hadovitého tvaru s mohutným telom a večne otvorenou tlamičkou na nás z dna pozerali a tvárili sa veľmi nepredvídateľne, čo pôsobilo desivo a dobrodružne zároveň.

Denne sa v Červenom mori vystrieda neskutočné množstvo plavcov a potápačov a každý ma iné očakávania a priania ohľadne toho, čo tu chce stretnúť. Niektorí sa túžia odfotiť medzi desiatkami rýb, iní očakávajú stretnutie s morskými gigantami v podobe Žraloka obrovského, či iného druhu, tým čo sú ako ja, stačí zistiť, čo že nás to pod hladinou čaká a prehliadnúť si to pekne zblízka.Nech už majú títo plavci akékoľvek pohnútky, ktoré ich vedú k potápaniu, ešte som nestretla nikoho, kto by bol z podmorského sveta v Egypte sklamaný.