O AZERBAJDŽANE

Je najväčšou a najľudnatejšou krajinou na Kaukaze. Leží v juhozápadnej Ázii, ale vzhľadom k vedeniu hraníc Európa - Ázia je niektorými pokladaná za európsku krajinu.

Nezávislosť Azerbajdžanskej republiky bola prvýkrát vyhlásená 28. mája 1918, ale už v apríli 1920 bolo mesto Baku obsadené Červenou armádou a bola tak vyhlásená Azerbajdžanská socialistická republika. 23. augusta 1991 bol prijatý zákon o zvrchovanosti Azerbajdžanu a o sedem dní neskôr bola vyhlásená jeho samostatnosť.

Na východe je ohraničený Kaspickým morom, na severe susedí s ruskou republikou Dagestan (284 km), na severozápade s Gruzínskom (322 km), na západe s Arménskom (787 km) a na juhu s Iránom (611 km), azerbajdžanská exkláva Nachičevan zdieľa i 9 km hranicu s Tureckom. Azerbajdžan nemá prístup k otvorenému moru, iba k moru Kaspickému.

Spor o Náhorný Karabach: náhornú-karabašská autonómna oblasť zriadená v r. 1923 a spadajúca pod Azerbajdžan vyhlásila v r. 1991 nezávislosť na Azerbajdžanu. V rokoch 1992 až 1994 prebiehala o Náhorný Karabach otvorená vojna medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktorá citeľne zasiahla aj civilné obyvateľstvo. V súčasnosti trvá medzi oboma stranami prímerie a cez niekoľko rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN je 16 % azerbajdžanského územia, na ktorom funguje Náhorná karabašská republika, okupované. Náhorná karabašská republika je na Azerbajdžanu de facto nezávislá, de iure však nie je nikým (ani Arménskom) medzinárodne uznaná. Niekoľko medzinárodných rokovaní v posledných rokoch zatiaľ na situácii nič nezmenilo. Arménsko žiada uznanie nezávislosti Náhorného Karabachu, zatiaľ čo Azerbajdžan požaduje vypratanie Arménmi okupovaných území. Toto druhé stanovisko podporil aj Európsky parlament.