O ALŽÍRSKU

Alžírsko leží pri Stredozemnom mori. Na severe sa nachádza pohorie Atlas, väčšinu územia na juhu tvoria púšte. Na severe je podnebie subtropické stredomorské, na juhu suché subtropické až tropické. Tomu zodpovedá aj rastlinstvo, ktoré sa v južnej časti vyskytuje len v oázach. 

V roku 1992 boli vo voľbách úspešní islamskí extrémisti - voľby boli preto anulované a dočasne bola nastolená vojenská vláda. Alžírska hudba nepozná viachlas a harmonické cítenie, alžírske filmy boli niekoľkokrát ocenené na rôznych festivaloch. 

História: 

V 11. storočí p. n. l. existovala pri pobreží obchodná kolónia Feničanov. V 1. storočí p. n. l. tu vznikla rímska provincia Mauretania Caesarensis. Na začiatku 16. storočia sa územie dostalo pod vplyv Osmanskej ríše. V roku 1834 bolo Alžírsko pripojené k Francúzsku. Nezávislosť bola vyhlásená 3. 7. 1962. 

V priebehu 1. tisícročia p. n. l. prišli na územie dnešného Alžírska predkovia Berberov. V rokoch 46 až 429 ovládali toto územie Rimania, ktorých vystriedali Vandali a Byzantínci. V roku 1529 bolo Alžírsko pripojené k Osmanskej ríši Chairom ad-Dinom a jeho bratom Arujom, ktorý urobil z Alžírska základňu korzárov.

Desiatky tisíc kolonistov z Francúzska, Talianska, Španielska a Malty prišli do Alžírska, aby hospodárili na pobrežných planinách a zabrali najdrahšie pozemky v mestách, vyvlastnených francúzskou vládou. Ľudia európskeho pôvodu a pôvodní alžírski Židia boli od konca 19. storočia právoplatnými francúzskymi občanmi, na rozdiel od väčšiny alžírskych moslimov, ktorí zostali mimo francúzske právo, nemajúc občianstvo ani volebné právo. 

V roku 1954 zahájil Národný oslobodzovací front Alžírsku vojnu o nezávislosť. Po skoro desiatich rokoch vojny v mestách a na dedinách sa podarilo v roku 1962 vyhnať Francúzov z krajiny. Väčšina z miliónov ľudí európskeho pôvodu spolu s profrancúzskymi moslimami odletela v roku 1962 do Francúzska. 

Prvý prezident, vodca oslobodzovacieho frontu Ahmed Ben Bella, bol v roku 1965 zvrhnutý svojim bývalým spojencom a ministrom obrany Houari Boumédinnom. V krajine sa potom 25 rokov udržala relatívna stabilita pod vládou socialistickej strany Boumédinna a jeho nasledovníkov. 

V roku 1989 umožnila nová ústava podiel na vláde aj opozičným stranám. Voľby 26. decembra 1991 vyhral Islamský front spásy (FIS) fundamentalistických moslimov. Nasledoval vojenský prevrat, moc prevzala Najvyššia štátna rada v januári 1992, rozpustila parlament a vo februári vyhlásila výnimočný stav. FIS bola zakázaná, ale aj napriek tomu neukončila svoju činnosť a na konci roka 1993 vyzvala všetkých cudzincov v krajine, aby ju opustili. Po uplynutí tejto lehoty začali masakre namierené nielen proti cudzincom. V roku 1994 sa stal prezidentom Liamín Ziruál, podporovaný armádou. Na zmierovacích konferenciách v rokoch 1996 a 1997 sa mu podarilo prinútiť umiernených islamistov k dialógu. V novembri 1996 schválilo 85,6 % Alžírčanov ústavnú reformu, ktorá zakazuje náboženské strany, umožňuje formovanie politických strán a posilňuje úlohu prezidenta.

Prírodné podmienky: 

Na juhu krajiny sa rozkladá púšť Sahara s pohorím Hohhar a Tassili, ktoré dosahuje výšku až 3000 m. n. m. Na severe, smerom od východu na západ, dominujú dva paralelne prebiehajúce horské hrebene Atlasu, oddeľujúce pobrežie Stredozemného mora od Sahary. Medzi Veľkým Atlasom a Malým Atlasom sa vo výške 700 - 1200 m. n. m. rozprestiera plošina so slanými jazerami. Na 80% Alžírska sa nenachádza žiadna vegetácia, len oblasť Kabylie, nachádzajúca sa východne od Alžíru, je pokrytá súvislým lesným porastom. Sahara zaberá približne tri štvrtiny rozlohy štátu. Striedajú sa tu púšte piesočnaté, kamenisté a štrkové.